Nedávna štúdia publikovaná v časopise ScienceDirect ukazuje, že umelá inteligencia sa stáva motorom obehových obchodných modelov. Funkcie ako prediktívna analytika, monitorovanie v reálnom čase a inteligentná automatizácia pomáhajú prepracovať výrobné reťazce tak, aby sa regenerovali, opätovne používali a prehodnocovali, takmer ako keby algoritmus bol architektom obehového hospodárstva. Existujú však riziká: bez dobrých ukazovateľov obehového hospodárstva sa tento sľub môže stať len ilúziou.
Potrebujeme jasné metriky na monitorovanie životného cyklu produktov a materiálov a na zabezpečenie toho, aby umelá inteligencia skutočne uzatvárala slučky, nielen optimalizovala lineárne procesy. V reálnom živote to znamená mať presné ukazovatele o používaní, vrátení, opätovnom použití, pozornosti venovanej odpadu a životnom cykle produktu a dôverovať tomu, že algoritmy poskytujú správnu diagnózu. Nie je to však z technologického hľadiska ružové.
Ďalšie zaujímavé zistenie pochádza zo štúdie Nadácie Ellen MacArthur s podporou spoločnosti McKinsey: ukazuje, že umelá inteligencia môže urýchliť obehovú ekonomiku v troch oblastiach – dizajn, nové obchodné modely a optimalizácia infraštruktúry. Prenesenie tohto poznatku do nášho každodenného života: umelá inteligencia by mohla pomôcť vytvoriť obaly, ktoré sa na konci svojej životnosti samy rozoberú, podporiť lízingové systémy, ktoré predlžujú životnosť produktov, a dokonca zdokonaliť reverznú logistiku s cieľom zhodnotiť a recyklovať všetko, čo spotrebujeme.
Zisky sú konkrétne: až 127 miliárd USD ročne v potravinách a 90 miliárd USD ročne v elektronike do roku 2030. Hovoríme o reálnych peniazoch, ktoré sa ušetria a recyklujú v systéme, ktorý sa učí a prispôsobuje. Inými slovami, digitalizovaná obehovosť znamená aj konkurencieschopnosť a ziskovosť – čo ju robí v kapitalistickom svete o to neodolateľnejšou.
A obráťme sa na Harvard Business Review, aby sme podporili diskusiu : podľa Shirley Lu a Georgea Serafeima svet zostáva uväznený v lineárnom cykle ťažby-produkcie-vyhadzovania, a to aj napriek tomu, že obehový ekonomický rast sľubuje bilióny v hodnote, ale naráža na prekážky, ako je nízka hodnota použitých produktov, vysoké náklady na separáciu a nedostatočná sledovateľnosť.
Riešenie? Zrýchlite s umelou inteligenciou v troch veľmi praktických oblastiach: predĺženie životnosti produktu, používanie menšieho množstva surovín a zvýšenie používania recyklovaných materiálov. Umelá inteligencia môže pomôcť udržať dlhú životnosť pomocou aktualizácií (ako napríklad v prípade iPhonov) alebo iniciatív „produkt ako služba“, kde si spoločnosť ponecháva vlastníctvo a spotrebiteľ si iba „prenajíma“, čím sa predlžuje skutočný cyklus používania. To generuje príjmy, buduje lojalitu, zvyšuje hodnotu použitých produktov a tlačí na obehovejšiu a ziskovejšiu ekonomiku za predpokladu, že sa technológia nestane len ďalším drahým luxusom.
Tu si musíme pospájať všetky body. Cirkulárna ekonomika nás učí prehodnotiť toky materiálov a energie, hľadať efektívnosť, eliminovať odpad a regenerovať systémy. Keď však hovoríme o umelej inteligencii, čelíme paradoxu: môže urýchliť riešenia a príležitosti pre cirkulárnu ekonomiku (ako je mapovanie tokov, predpovedanie recyklačných reťazcov, optimalizácia spätnej logistiky, identifikácia horúcich miest odpadu alebo dokonca urýchlenie výskumu nových materiálov), ale môže tiež zosilniť environmentálne dopady, ak sa nepoužíva vedome.
Medzi niektoré z rizík patrí environmentálna stopa umelej inteligencie (s rastúcou spotrebou energie a vody v dátových centrách), elektronický odpad (preteky o čipy, servery a superpočítače tiež generujú hory elektronického odpadu a vyvíjajú tlak na ťažbu kritických nerastov) a digitálna priepasť (rozvojové krajiny sa môžu stať závislými od drahých technológií bez spravodlivého prístupu k ich výhodám).
Veľkou výzvou je nájsť rovnováhu. Potrebujeme umelú inteligenciu, ktorá slúži obehovému hospodárstvu, nie naopak. Ako môžeme zabezpečiť, aby umelá inteligencia namiesto zhoršovania environmentálnej krízy bola účinnou súčasťou riešenia? Musíme si zachovať kritického ducha. Nemôžeme sa nechať ovplyvniť len technologickým humbukom. Je čas si vybrať: chceme umelú inteligenciu, ktorá prehlbuje nerovnosti a environmentálne tlaky, alebo umelú inteligenciu, ktorá posilňuje prechod na obehové hospodárstvo?
Snažím sa byť optimistický. Verím, že procesy majú tendenciu byť čoraz efektívnejšie, s nižšou spotrebou energie a lepším využívaním zdrojov.
To, čo sa dnes javí ako dilema – viac umelej inteligencie znamená vyšší dopyt po energii – by sa mohlo v budúcnosti vyrovnať, za predpokladu, že rovnaká kreativita, aká sa používa pri písaní algoritmov, sa použije na znižovanie dopadov a regeneráciu systémov. Umelú inteligenciu môžeme použiť ako strategického spojenca obehového hospodárstva s ostražitosťou a pevnými kritériami: požadovaním efektívnosti, sledovateľnosti a transparentných metrík.
Skutočná inteligencia sa nemeria len v riadkoch kódu alebo rýchlosti spracovania. V oblasti životného prostredia iba cirkulárnosť zaručí, že táto inteligencia je skutočná a nie len umelá. V konečnom dôsledku nebude výzvou len vytváranie a monitorovanie umelej inteligencie... ale skôr cirkulárna inteligencia.
*Isabela Bonatto je ambasádorkou hnutia Circular Movement. Biologička s doktorátom z environmentálneho inžinierstva má viac ako dvanásťročné skúsenosti v oblasti sociálno-environmentálneho manažmentu. Od roku 2021 žije v Keni, kde pracuje ako konzultantka na sociálno-environmentálnych projektoch v spolupráci s agentúrami OSN, vládami, súkromným sektorom a organizáciami občianskej spoločnosti. Jej kariéra spája technické a vedecké znalosti s inkluzívnymi sociálnymi postupmi a rozvíja iniciatívy, ktoré integrujú manažment prírodných zdrojov, verejné politiky, cirkulárne inovácie a posilnenie postavenia komunity.
